SpinTeQ

Konzervatívna liečba vývojovej dysplázie bedrového kĺbu z pohľadu fyzioterapie

Fyzioterapia predstavuje dôležitú súčasť konzervatívnej  ale aj operačnej liečby vývojovej dyzplázie bedrového kĺbu. Dieťa by malo byt pod dohľadom fyzioterapeuta nielen v akútnom štádiu ochorenia ale aj vo vyššom veku, aby sa dosiahla čo najlepšia centrácia, stabilita a správne pohybové stereotypy. Terapiu je dobré začať čo najskôr po diagnostikovaní ochorenia detským ortopédom.

Jedným z hlavných pilierov liečby je edukácia rodiča a prakticky nácvik rehabilitácie s fyzioterapeutom. Fyzioterapeut vysvetlí a prakticky ukáže rodičovi, ktoré pohyby a polohy sú pre liečbu vhodné a naopak, ktoré pohyby by mohli stav zhoršovať prípadne spôsobovať luxácie kĺbu. Dôležitú súčasť edukácie predstavuje tzv. handling a teda správna manipulácia s dieťaťom. Fyzioterapeut naučí rodiča nielen ako nakladať a skladať abdukčné pomôcky ako napríklad Pavlíkové remence, ale aj ako manipulovať s dieťaťom, keď ich na sebe nemá. Tento druh handlingu je využívaný hlavne pri bežných denných činnostiach ako je robenie hygieny prípadne kúpanie dieťaťa.

Doporučenú polohu resp. postavenie bedrového kĺbu počas liečby predstavuje flexia, abdukcia a vonkajšia rotácia. Vzhľadom k tejto polohe sa nedoporučuje dieťa baliť do perinky s jej následným stiahnutím a v prípade autosedačky alebo tzv. vajíčka je lepšie dno vypodložiť, aby dieťa nebolo príliš hlboko a neboli bedrové kĺby tlačené do addukcie. Addukcia je kontraindikovaný pohyb, ktorý by mohol spôsobovať luxácie a je preto lepšie aj počas manipulácie s dieťaťom sa práve tomuto pohybu vyhnúť. Za zmienku stojí aj využitie nosiča, ktorý má rodič oblečený na sebe z ventrálnej strany. Dieťa ma teda tvárou k sebe na hrudníku. Pokiaľ vytvára pri pohľade zozadu dieťaťa postavenie panvy a dolných končatín opticky písmeno M ide o priaznivé postavenie.

Z hľadiska fyzioterapie je pri liečbe možné využiť niekoľko metód a techník. Na začiatku terapie sa využívajú mäkké a fasciálne techniky pre uvoľnenie adduktorov bedrového kĺbu. Z kinesiotapingu je možné využiť inhibičné ale aj facilitačné techniky. Ďalej je možná jemná masáž pripadne sa dá k uvoľneniu svalov využiť aj malá mäkká loptička.

V prípade ak je prítomné obmedzenie hybnosti do abdukcie v dôsledku kontraktúry adduktorov je možné šetrne urobiť aj trakciu, ktorá však musí byt vedená v smere obmedzenia hybnosti teda do abdukcie. Aplikovať sa dajú aj prvky proprioceptívnej neuromuskulárnej facilitácie v zmysle jemného kompresného tlaku do kĺbu resp. aproximácie.

Základ fyzioterapeutickej liečby tvorí Vojtova reflexná metóda. Podstatu cvičenia predstavuje cielené reflexné obnovenie – navodenie správnych pohybových vzorov typických pre ontogenetický vývoj daného veku dieťaťa. Z tejto metódy sa využívajú prvky reflexného otáčania a plazenia. Je dôležité aby terapiu vykonával certifikovaný fyzioterapeut.

Cieľom fyzioterapie v skorom štádiu ochorenia je čo najlepšie zacentrovanie a zastabilizovanie postavenia bedrového kĺbu v acetabule. Rehabilitáciu je nevyhnutné prispôsobiť na mieru pacientovi z hľadiska niekoľkých faktorov. V prvom rade ide o vek pacienta a mieru dysplázie, decentráciu a celkovú nestabilitu kĺbu. Z týchto faktorov vyplýva, že terapiu je často potrebné výrazne modifikovať.

Akonáhle dieťa už aktívne spolupracuje a bedrový kĺb je relatívne stabilný je možné využiť viacero fyzioterapeutických metód. Terapiu je možné vykonávať od bežných posilňovacích a stabilizačných cvičení cez prvky senzomotoriky, proprioceptívnej neuromuskulárnej facilitácie, bobath konceptu a iných terapeutických metód.

V prípade reziduálnej dysplázie sa vo vyššom veku dieťaťa vo všeobecnosti nedoporučujú doskokové športy na tvrdom povrchu ale aj dlhé niekoľko kilometrové pochody.

Vývojová dysplázia bedrového kĺbu je považovaná za preartrózu a v prípade neskorej alebo nesprávnej liečby dieťaťa predstavuje riziko skoršieho vzniku degeneratívnych zmien v oblasti kĺbu. Tieto zmeny priamo ovplyvnia vznik a rozvoj artrózy a prípadnú aloplastiku bedrového kĺbu v podstatne nižšom veku ako je priemer v populácii.

Práca bola v roku 2022 uverejnená v časopise ORTHOPEDICI.                               

Autor:  Mgr. Vladimír Róth